Pamiatky Komárna

 

Pevnostný systém mesta Komárna                                                                                                                    Komárňanský pevnostný systém je systém bášt, opevnení a centrálnej pevnosti na území mesta Komárna a protiľahlých brehoch riek Dunaj a Váh. Komárňanský pevnostný systém je najväčším fortifikačným systémom na území Slovenska a tiež bývalého Rakúska-Uhorska. Jeho stavba začala v 16. storočí. V rokoch 1663-73 bola vybudovaná nová pevnosť. Spolu s výstavbou nových opevnení okolo celého mesta v 19.storočí bola zmodernizovaná aj nová pevnosť. Tým sa dosiahol vrchol v budovaní pevnostného systému. Video: https://www.komarno.sk/pevnostny-system---nasa-pycha_3598.html

 

Alžbetin most

Pri styku troch krajov: Zadunajsko, Žitný Ostrov, Matúšova zem, sa do dôležitej vodnej cesty - Dunaja vlieva Vážsky Dunaj. Tu bol taký brod, ktorý vyhovoval aj na prechod väčších jednotiek. Dôležitosť prievozu pred reguláciou riek bola veľmi veľká, nakoľko na iných miestach prechod cez močiare a ramená bol takmer nemožný. Po prievoze bol pokrokovou stavbou na Dunaji most na lodiach. Prvý takýto most bol postavený v roku 1586 na 79 lodiach a o dľžke 500 krokov. Po ére kyvných a lodných mostov sa prvýkrát o pevnom moste pojednáva až v roku 1875. Stavba prvého pevného mosta bola schválená v roku 1891 ministrom Baross Gáborom na základe poverenia zo Schönbrunnu. Po otvorení mosta bol lodný most v r. 1892 rozobraný. Novopostavený most v Komárne bol pomenovaný s kráľovým súhlasom menom jeho manželky-Alžbetin most.

                       

 

Významné budovy

 

Trojičný stĺp                                                                                                                                                              Bol postavený v roku 1715 na námestí naproti radnici, pripomína jednu z častých pohrôm a vojen, ktoré postihli mesto. Dali ho postaviť obyvatelia Komárna na pamiatku morovej epidémie, ktorá zúrila v meste v rokoch 1710 - 1711 a ukončenia kuruckých vojen.

 

Mestská radnica
Je najcharakteristickejšou pamiatkou neoklasicistického stavebného slohu v Komárne, ktorá bola vo svojej pôvodnej podobe postavená v roku 1725. Bola používaná na zasadnutia mestskej rady, ktorej pozemok zakúpilo mesto ešte v roku 1690.

 

Župný dom
Vo svojej pôvodnej podobe bol vybudovaný v roku 1798 v neskorobarokovom slohu. V roku 1813 bol klasicisticky prestavaný. V 80-tych rokoch 19. storočia budovu nadstavali a prefasádovali podľa projektu architektov Arvého a Gorstenbergena.

 

Budova bývalého Jezuitského kolégia                                                                                           Baroková budova bývalého jezuitského kolégia patrí medzi najstaršie stavby mesta. Jej najstaršia časť bola postavená ešte v roku 1654. V rokoch 1748 - 1757 budovu prestavali a značne rozšírili. Po rozpustení jezuitského rádu, prešla do vlastníctva rádu benediktínov, ktorí v nej obnovili gymnaziálne vyučovanie.

 

Dôstojnícky pavilón                                                                                                                                         Budovu vybudovali v rokoch 1858 - 1863 v neogotickom štýle, pripomínajúcom anglickú gotiku. V tejto rozsiahlej budove v tvare "U", jednej z najväčších objektov mesta, bol kedysi vybudovaný dôstojnícky zbor miestnej vojenskej posádky.V tejto budove býval so svojimi rodičmi slávny mikrobiológ Stanislav Prowazek, objaviteľ pôvodcu škvrnitého týfusu. V období medzi dvoma vojnami v budove fungovalo mestské divadlo.

 

Budova Jókaiho divadla                                                                                                                                   Jókaiho divadlo bolo otvorené v roku 1987 po viac ako desiatich rokoch stavebných prác. Vo vstupnej časti budovy sa nachádza plastika sochára Bártfaya, na poschodí, steny zdobia plastiky sochára Kaveckého a interiér dopĺňajú práce maliara Mestera Petra.

 

Kostoly, Kaplnky, Synagóga

 

 

Pravoslávny kostol
Vzácnou a svojráznou kultúrno-historickou pamiatkou mesta je Pravoslávny kostol, postavený v barokovom slohu v roku 1754. Z umelecko-historického hľadiska najcennejšiu časť kostola tvoria dubové barokové stallá,ikonostáz a v kostole umiestnené ikony zo 16. - 18. storočia. Ikony sem boli prenesené z Balkánu Srbmi, ktorí sa v čase tureckého nebezpečenstva usadili v meste.

 

Kostol sv. Ondreja
Kostol dali postaviť Jezuiti v rokoch 1748 - 1755. Počas zemetrasenia v roku 1763 a neskôr za obliehania v roku 1848, následkom požiaru sa kostol značne poškodil. Posledná prestavba kostola sa uskutočnila v rokoch 1850 - 1860, po ktorej na ňom prevládajú barokové prvky. Fresky tohto veľkého a bohato zdobeného barokového kostola vyhotovil známy maliar Maulpertsch roku 1760.

 

Kostol sv. Rozálie
Zaujímavou pamiatkou klasicistického stavebného slohu je kostol sv. Rozálie, postavený v roku 1848. Pozornosť záujemcov upúta svojou netypickou formou. Budova bola projektovaná a vybudovaná podľa vzoru rímskych rotúnd. V exteriéri k oválu lode, ktorá je zaklenutá laternovou kupolou, sa pripája obdĺžnikové presbytérium. Na protiľahlej strane je umiestnený chór s organom.

 

Kostol reformovanej cirkvi
Kostol začali stavať 13. marca 1787 a vysvätili ho 21. septembra 1788. So stavbou veže kostola sa začalo v roku 1818, ale pre nedostatok peňazí sa ju podarilo dokončiť až v roku 1832. Vtedy sa vytvorila aj čelná strana kostola v slohu empír.

 

Kostol evanjelickej cirkvi ausburského vyznania
Kostol bol postavený v klasicistickom štýle v roku 1796, posvätený v januári 1978, ale veža bola pristavaná až v roku 1899. Exteriér je neoklasicisticky prefasádovaný koncom 19. storočia a renovovaný bol v roku 1975.

 

Malá Synagóga
Po 2. svetovej vojne rapídne klesol počet členov miestnej židovskej náboženskej obce, ktorej bohoslužby sa konajú v tzv. Malej synagóge na Štúrovej ulici, postavenej spolu s bývalým sociálnym útulkom židovskej náboženskej obce v roku 1896. Útulok bol založený Kolomanom Friedom. Nachádza sa tu miestnosť, ktorá slúži ako modlitebňa, galéria pre ženy.

 

Kaplnka sv. Anny
Prvý špitál, neskôr chudobinec mesta, bol umiestnený v budove, v ktorej sa nachádza i dnešná kaplnka sv. Anny. Dlhé desaťročia tu liečili infekcie chorých z mesta a okolia, neskôr tu našli útulok najchudobnejší a opustení ľudia z okolia. Budova, ktorá videla more ľudského utrpenia, bola postavená v 18. storočí a nesie znaky barokového a klasicistického stavebného slohu.